Meranie objemu kufra: Litrovanie je tak trochu ako tetris

Vozidlá ŠKODA sú povestné bohatou ponukou miesta pre batožinu a jednotlivé modely patria v tomto smere k špičke svojej triedy. Výnimkou nie je ani nové elektrické SUV ŠKODA ENYAQ iV. Ako však takéto meranie objemu batožinového priestoru prebieha?

Do batožinového priestoru technici postupne ukladajú normované zelené tehličky s objemom 1 liter, ktoré majú rozmery 20 x 10 x 5 centimetrov a ich skladanie sa riadi príslušnou normou (ak by ste to chceli vedieť presne, je to norma ISO3832). A aj keď sa to celé môže zdať pomerne jednoduché, tak takzvané litrovanie batožinového priestoru má svoje úskalia. „Dôležité je to, že objem, ktorý tam raz naskladáme a podľa normy ho potom udávame aj v technických údajoch vozidla, musíme byť pomocou normovaných tehličiek schopní kedykoľvek opätovne vyskladať,“ vysvetľuje základnú zásadu opakovateľnosti merania Ladislav Kraus, ktorý je zodpovedný za vývoj batožinového priestoru. Teoreticky by ste mali byť schopní zopakovať výsledok technikov aj vy sami.

Podobne, ako technici v spoločnosti ŠKODA AUTO, aj vy by ste museli dodržiavať stanovené pravidlá. Tehličky sa do auta nesmú „tlačiť nasilu“, aj keď drobná tolerancia tu svojim spôsobom predsa len je: veď taký koberec a čalúnenie dovoľujú určitú malú pružnosť. Pravidlá okrem toho určujú, kam až sa môže skladať podľa toho, akého variantu normy sa práve držíte: objem môžete merať po hranu operadiel zadných sedadiel, prípadne po kryt batožinového priestoru, čo môže u rôznych modelov spôsobiť dosť veľké rozdiely. Kryt však podľa normy nemôže byť tehličkami v žiadnom prípade nadvihovaný.

Technici majú samozrejme s litrovaním bohaté skúsenosti a vedia využiť doslova každú vhodnú „skulinku“. Doposiaľ sa im vďaka tomu vždy podarilo namerať ešte o niečo lepší objem, ako udávajú počítačové simulácie. Tento „boj“ o litre v kufri totiž samozrejme začína dávno pred skladaním tehličiek do batožinového priestoru.

Najprv v počítači

Objem batožinového priestoru je už súčasťou zadania vývoja celého vozidla. Vývojári samozrejme len tak nečakajú, aký veľký kufor im napokon vyjde. Priestor musí okrem toho splniť aj celý rad ďalších požiadaviek nielen na praktickosť, ale napríklad aj na pevnosť konštrukcie. Preto je už dopredu starostlivo pripravovaný a týka sa to aj tuhosti jednotlivých súčiastok. „Prvotný návrh prebieha v počítači, pričom v ňom sa simuluje aj meranie objemu. Program to môže počítať automaticky s využitím normovaných tehličiek, samozrejme virtuálnych, alebo to aj v počítači robí človek,“ vysvetľuje Kraus.

Pri skutočnom meraní technici väčšinou vďaka svojim skúsenostiam dosiahnu pri základnom objeme približne o 5 litrov lepší výsledok, ako pri počítačovej simulácii.

Pre počítač ide paradoxne o náročnú úlohu. „Môže to počítať pokojne aj celý víkend. Hľadá totiž najlepšiu možnú cestu a keď sa tehlička nepomestí, skúša, kam až musí zostavu rozobrať, aby priestor využil čo najlepšie,“ prezrádza Peter Hancko, jeden z konštruktérov batožinového priestoru. Človeku to podľa neho v 3D modelovacom programe zaberie asi jeden pracovný deň, pri fyzickom ukladaní je to otázka niekoľkých hodín. To všetko v závislosti od toho, aký veľký objem sa meria. „Pri skutočnom meraní technici väčšinou vďaka skúsenostiam dosiahnu pri základnom objeme približne o 5 litrov lepší výsledok, ako na počítači,“ hovorí Hancko.

Peter Hancko
konštruktér batožinového priestoru

Férové meranie

Technici pritom skutočne využívajú len svoje skúsenosti a nie nejaké “triky“, aj keď norma ich do určitej miery dovoľuje. „Povolené je napríklad to, že z batožinového priestoru možno pri meraní odstrániť všetko, čo s automobilom nie je pevne spojené. Tak ďaleko však nejdeme a chceme, aby bol objem skutočne realistický a zodpovedal tomu, čo je možné využiť,“ hovorí Kraus. Okrem toho samozrejme platí, že pri meraní sa využíva aj objem pod podlahou batožinového priestoru a pri meraní so sklopenými zadnými sedadlami aj miesto pri podlahe pod sklopenými operadlami. Jeho využitie norma v prípade, že sa tam po otvorení dverí dá dostať, povoľuje. Definuje ho ako dodatočný batožinový priestor.

Pri meraní so sklopenými sedadlami je potrebné správne nastaviť predné sedadlá. Tie sa pomocou figurín nastavia do pozície určenej normou pre priemerného človeka.

Práve meranie so sklopenými sedadlami je ďalšou relatívne zložitou úlohou. Napríklad pri ňom treba správne nastaviť predné sedadlá. „Sedadlá sú za pomoci figuríny nastavené do pozície určenej normou pre priemerného človeka. Za takto nastavené sedadlá umiestňujeme polykarbonátovú prepážku, ktorá nám vymedzí priestor určený pre ukladanie tehličiek. Tie nám potom vďaka tomu neprepadávajú okolo sedadiel,“ vysvetľuje Hancko. Do tohto celkového objemu so sklopenými sedadlami sa počítajú aj rôzne ďalšie úložné priestory, ktoré sa v aute nachádzajú za predným radom sedadiel: sú to napríklad aj zadné schránky v dverách, schránky pri podbehoch a podobne.

ŠKODA AUTO na meranie používa vozidlá v základnej konfigurácii batožinového priestoru. Podľa normy sa totiž uvádza najväčší nameraný objem batožinového priestoru a rôzne dodatočné prvky môžu jeho veľkosť prirodzene ovplyvniť.