Ako Praha vďaka taxíkom získala punc veľkomesta

Praha sa pred 115 rokmi vďaka automobilke LAURIN & KLEMENT stala prvým mestom rakúsko-uhorskej monarchie, ktoré zaviedlo taxislužbu. Netrvalo dlho a taxi-verzie spoľahlivých lauriniek slúžili už aj vo Viedni či v Paríži.

29. 8. 2022 ŠKODA SVET

Zámer zaviesť v Prahe taxislužbu avizoval mladoboleslavský podnik počas veľkonočných sviatkov roku 1907 na Medzinárodnej výstave automobilov v Prahe. Časopis Epocha vtedy písal: „Z českých firiem sa najväčším počtom vozidiel reprezentovala čulá česká svetoznáma firma LAURIN & KLEMENT, o ktorej možno povedať, že jej stánok bol z celej výstavy najväčší a súčasne najzaujímavejší rozmanitosťou vystavovaných predmetov.“ Redaktor upozornil aj na „automobilovú drožku taxametrovú s motorom 10/12 HP, ktorú chcela táto firma v Prahe práve zaviesť.“

Rok 1907 a Praha má svoje prvé taxi. (Foto: ČTK)

Zakladatelia značky L&K, mechanik Václav Laurin a kníhkupec Václav Klement, si od počiatkov svojho podnikania uvedomovali význam dostupnosti individuálnej mobility širšej verejnosti. Prvý automobil L&K VOITURETTE A patril medzi cenovo najdostupnejšie. V rámci Rakúsko-Uhorska sa mladoboleslavským odborníkom čoskoro podarilo ovládnuť trh; v roku 1908 pripadalo na laurinky čeliace konkurencii domácich i zahraničných výrobcov viac ako 90 percent predaja vozidiel do výkonu 10 koní.

Vzhľadom k biednej kvalite vtedajších ciest a podstatne väčšiemu komfortu, ktorý poskytovali vykurované a priestranné železničné vagóny, cestovali aj príslušníci lepšie situovaných vrstiev do veľkých miest radšej vlakom. Autom sa nechali dopraviť len na miestnu vlakovú stanicu alebo z nej do hotela či na miesto stretnutia. Václav Klement však nikdy netrpel provinčným uvažovaním a inšpiroval sa modernými západnými metropolami, ktoré už vtedy disponovali hustou automobilovou prevádzkou. Spolu so svojim spoločníkom sa rozhodli, že zavedením taxíkov dajú aj Prahe punc svetovej metropoly.

Taxíky značky LAURIN & KLEMENT v roku 1907 pred pražským Světozorom.

Taxi L&K: punc veľkomesta

Ten slávny deň nielen v histórii pražskej, ale bez preháňania aj stredoeurópskej taxislužby, nastal 7. septembra 1907. Skúšobnú prevádzku počas prvého dňa zahájilo vozidlo LAURIN & KLEMENT B2, ktorému sekundovali automobily modelu C2. Od nasledujúceho dňa si mohli Pražania dopriať jazdu prvými štyrmi taxíkmi.

Slovami populárneho dobového časopisu Světozor sa „automobilové drožky pražské rozbehli námestiami a ulicami, dodávali im ráz veľkomesta. Drožky tie tvoria určite bezpečnú prevádzku budúcnosti, pretože proti nim, keď bude ich doprava o niečo lacnejšia, márnou bude akákoľvek konkurencia obyčajných drožiek a fiakrov. Čo dnes zdalo sa byť senzačnou novinkou, onedlho naberie plného práva dennej potreby a nepostrádateľného užívania obecenstvom.“ Dodajme, že nešlo o cirkusovú atrakciu a oným „obecenstvom“ bola vtedy myslená verejnosť ako taká.

Cieľovej skupine zákazníkov, teda majetnejším občanom prichádzajúcim do metropoly vlakom, vyšli prví taxikári v ústrety umiestnením svojich stanovísk pred dnešným Masarykovým nádražím, ale rovnako tak do Havlíčkovej ulice, do Ferdinandovej triedy (dnešnej Národnej triedy) a k Prašnej bráne. Novinový inzerát firmy LAURIN & KLEMENT zdôrazňoval pohodlnú a lacnú jazdu, o sadzbách však dobové pramene mlčia. Okrem toho sa dočítame, že „výťažok z jazdy prvého dňa pripadá mestským chudobným“, takže bol odovzdaný na charitatívne účely. Taxíky – aj keď nie všetky – boli už vtedy vybavené taxametrami a výšku jazdného bolo možné sledovať na mechanickom počítadle. Výraz taxameter sa onedlho začal používať aj ako prezývka pre automobilové drožky. Svedčia o tom dobové noviny, časopisy, filmy i spomienky pamätníkov.

Gédévéčko dobýja Viedeň

Prvé automobilové drožky L&K sa na pražskom výstavisku predstavili na Veľkú noc 1907 a v septembri už križovali Prahu. O tri roky neskôr, v apríli 1910, mladoboleslavská automobilka predstavila nový štvorvalcový model LAURIN & KLEMENT GDV, ktorý okrem iného bodoval vysokou spoľahlivosťou a úspornou prevádzkou. Tento zástupca strednej triedy napriek rázvoru 3 050 mm vážil 900 kilogramov. S benzínovým štvorvalcom SV s objemom 2 660 cm³ a výkonom 18 k (13,2 kW) dosahoval rýchlosť až 70 km/h. Podľa iných prameňov mal motor 24 koní. V každom prípade sa model GDV počas osemročnej kariéry dočkal variácií, a to vrátane športových verzií. Celkovo vzniklo 333 kusov. Najpopulárnejšia bola automobilová drožka GDV a príbuzný landaulet GDVT, teda karoséria s pevným dielom strechy v prednej časti a sťahovacím nad zadnými sedadlami. To bolo riešenie zlepšujúce výhľad z vozidla a uľahčujúce odvetranie v sparných letných dňoch. Česká automobilka LAURIN & KLEMENT, jednotka v rámci monarchie, s týmito taxíkmi prenikla aj do Viedne, hlavného mesta Rakúsko-Uhorska. Laurinky GDV však úspešne taxíkovali aj v Budapešti, Sankt-Peterburgu (dnešnom Petrohrade) a dokonca aj v Paríži. V zbierke zlínskeho zástupcu ŠKODA AUTO sa údajne zachovalo pôvodné viedenské taxi GDV, čo je skutočná veteránska rarita.

Luxus za monarchie i republiky

Napriek optimizmu súčasníkov dopyt po službách taxi nerástol práve závratným tempom. O trinásť rokov (a jednu svetovú vojnu) neskôr, teda v roku 1920, bolo v Prahe evidovaných 40 vozidiel taxislužby. Venkov, tlačový orgán vplyvnej agrárnej strany, v júni 1920 napísal: „V dňoch vysokoškolského zletu prechádzali mestom autodrožky pražskej Autodopravnej spoločnosti, ktoré budili pozornosť zvláštnou úpravou. Vnútri vozidla možno pohodlne umiestniť štyri osoby – drožky sú tmavozelenej farby, uprostred tiahne sa široký pás na dvierka a vzadu jest okrídlené kolo automobilové s monogramom A. A.“ Dodajme, že v roku 1925 križovalo Prahu už celkovo 470 taxíkov. O ďalších osem rokov neskôr jazdilo ulicami mesta 1 156 taxíkov a už len sedem fiakrov a 33 drožiek s konským povozom. Pred druhou svetovou vojnou sa už počet pražských taxíkov blížil k dvom tisíckam.

Takto to vyzeralo na stanovisku taxíkov na pražskom Václavskom námestí v roku 1913.

Automobily z Mladej Boleslavi patrili medzi taxikármi samozrejme medzi najobľúbenejšie značky a postupne rástla aj obľuba taxislužby ako takej. Opäť zalistujme vo Světozore, kde nájdeme napríklad článok Šofér. Jeden z nich sa novinárom zveril, že pre drožkárov sú najmilšími pasažiermi milenecké páry. Nechajú sa totiž odviezť napríklad na Jíloviště, teda obľúbené výletné miesto za Prahou. Šoférovi zaplatia večeru, aby na nich hodinku počkal v reštaurácii a potom ich odviezol späť do Prahy. Mimochodom tieto romantické výlety taxíkom sa skončili počas vojnovej jari 1942. Automobilové drožky vtedy kvôli šetreniu paliva a rovnako tak z bezpečnostných dôvodov mohli pasažierov prevážať len v hraniciach pražského policajného obvodu a do niekoľkých priľahlých osád.