Aktívna asistencia
Na núdzové brzdenie pred zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky používajú autá radar aj signál z autokamery a podobne je to aj v prípade iných systémov aktívnej bezpečnosti. Niekedy musia vyhodnocovať viacero vstupov súčasne. To je vlastne prípad scenára z úvodu, keď sa auto približuje k stojacemu alebo pomalšie sa pohybujúcemu autu zozadu. V ideálnom prípade by tu v prípade vzadu jazdiaceho auta mala pomôcť funkcia núdzového brzdenia. "V tomto prípade je vozidlo schopné zabrzdiť, keď je rozdiel v rýchlosti medzi vozidlami až okolo 60 kilometrov za hodinu," hovorí Petr Dudík, ďalší vývojár asistenčných systémov.
Núdzové brzdenie v situácii, keď sa vozidlo blíži k stojacemu alebo pomalšie idúcemu vozidlu
Vozidlá Škoda však majú aj funkciu, ktorá v takýchto prípadoch pomáha pri vyhýbacích manévroch. "Keď vodič dá pohybom volantu najavo, že sa chce prekážke vyhnúť, vozidlo vyhodnotí, či nehrozí kolízia s niečím alebo niekým v okolí, a ak kolízia nehrozí, systém pomôže vodičovi tento manéver zvládnuť," hovorí Petr Dudík. Systém tiež zabezpečuje, aby takýto manéver nebol zbytočne riskantný a aby vodič nevyletel z cesty.
V tomto prípade vozidlo vyhodnocuje údaje zo senzorov a ďalších systémov vrátane systému pre udržiavanie v jazdnom pruhu (Lane Assist). Ten vo vozidlách Škoda dokáže pomocou kamery rozpoznať nielen biele a žlté čiary, ale aj krajnice s prechodmi asfalt - štrk alebo asfalt - tráva, obrubníky, betónové zábrany, stĺpiky a podobne. Udržiavanie jazdného pruhu funguje pri rýchlostiach nad 65 km/h. "Na aktiváciu systému stačí, aby kamera videla ohraničenie jazdného pruhu na jednej strane, jednu hranicu, a podľa nej môže vodiča navádzať," vysvetľuje súčasné schopnosti systému Ondřej Smetana.
Počas ukážky monitor ukázal, ako vozidlo vďaka systému Lane Assist "vidí" hranice jazdného pruhu
Systém podľa neho zisťuje vzdialenosť vozidla od hranice jazdného pruhu a vyhodnocuje, ako rýchlo sa vozidlo k hranici približuje, a podľa toho upravuje prípadné zásahy do riadenia. "Systém nie je aktívny pri nižších rýchlostiach a nefunguje v prudkých zákrutách s bočným zrýchlením 3 m/s a viac. Systém takisto prostredníctvom volantu zisťuje aktivitu vodiča, ktorý musí stále riadiť," vysvetľuje Smetana. V miernejších zákrutách systém umožňuje vodičovi "skrátiť" zákrutu, t. j. dostať sa čo najbližšie k jej vnútornému okraju. Podobne systém nezasahuje ani pri použití smeroviek (výnimkou je prípad, keď sa v mŕtvom uhle objaví vozidlo). "Vodič však môže zásahy do riadenia svojou silou vždy relatívne ľahko premôcť," dodáva Ondřej Smetana.