Tvorca slávnych prototypov
Stanislav Cinkl dvadsať rokov viedol prototypovú dielňu ŠKODA AUTO. S vývojom automobilky je však prepojený omnoho dlhšie. Spoznajte niekoľko prototypov, s ktorými sa počas svojej dlhej kariéry stretol.
9. 12. 2021 KONCEPTYŠKODA 720 ID
V roku 1964 sa v novej továrni rozbehla výroba vozidla ŠKODA 1000 MB s motorom vzadu. Výroba však nenapredovala podľa pôvodných predstáv, a tak bolo vedenie automobilky zverené tímu nového riaditeľa Josefa Šimona – dnes už legendárnym „siedmim statočným“. Takú prezývku si vyslúžili technici a manažéri podporujúci alternatívy kopírujúce vývojové trendy v najvyspelejších krajinách.
Stanislav Cinkl s modrým sedanom strednej triedy ŠKODA 720 ID
V roku 1966 vzniklo podľa návrhov tuzemských dizajnérov päť prototypov ŠKODA 720 s rôznymi karosériami. Vedenie však nebolo spokojné a vizionársky sa obrátilo na vtedy začínajúce štúdio Ital Design neskoršieho hviezdneho návrhára Giorgetta Giugiara. Zmluva bola podpísaná v máji 1969 a už 30. augusta bol dokončený prvý sedan s tisícpäťstovkou pod prednou kapotou. Poháňané boli zadné kolesá. Nasledovali ďalšie sedany, fastbacky a kombi so štvorvalcami s objemom 1 498 cm³ a 1 236 cm³.
Stanislav Cinkl spomína, akú kvalitnú prácu Taliani v kriticky krátkej lehote odviedli. Pripomína, že podľa informácií Turínčanov išlo len o makety, ale Škodováci ich napriek tomu podrobili desiatkam tisícok náročných testovacích kilometrov. Napriek tomu neobjavili vážnejšie nedostatky. Pri našom stretnutí v depozitári ŠKODA Múzea Cinkl upozornil aj na nadčasovosť dizajnu a vyváženosť proporcií modrého sedanu strednej triedy ŠKODA 720 ID.
FERAT a ŠKODA 720 ID v depozitári ŠKODA Múzea
Napriek veľmi sľubným výsledkom a pokročilému štádiu príprav realizácie zahŕňajúcemu aj kalkuláciu maloobchodných cien však k sériovej výrobe česko-talianskej kreácie nikdy neprišlo. Politické rozhodnutia v časoch nastupujúcej normalizácie projekty spojené s otváraním sa Československa na konci 60. rokoch zastavili a tím siedmich statočných sa rozpadol.
Nasledoval zákaz prevádzky prototypov radu ŠKODA 720, pričom zostávajúce exempláre čakal odpredaj súkromným záujemcom. V polovici 70. rokov sa už intenzívne pracovalo na vývoji „stopätiek“ a „stodvadsiatok“ radu Š 742 s motorom vzadu. Debutovali na jeseň 1967. Ich karosérie nie náhodou pripomínajú talianske línie o sedem rokov staršieho modelu ŠKODA 720 ID.
ŠKODA 110 SUPER SPORT
K akýmsi pohrobkom obdobia siedmich statočných patrila ŠKODA 110 SUPER SPORT, ktorej vývoju sa Stanislav Cinkl venoval dlhšiu dobu. Vozidlo sa prvýkrát objavilo v roku 1971 v prvomájovom sprievode Kvasinami. V šiesty májový deň ho vtedajší vedúci podnikovej skúšobne zveril Cinklovi (ako darček k narodeninám) s tým, aby vozidlo odobrili všetky odborné skupiny. Nasledovalo obdobie testov, úprav a následne aj predvádzania verejnosti. „Po návrate vozidla do Mladej Boleslavi bola snaha vyrobiť z modelu ŠKODA 720 ďalšie tri vozidlá so škodovkárskymi motormi OHC od 1 498 do 1 772 cm³, a to so zadnou nápravou dimenzovanou pre zvýšené namáhanie a s prevodovkou z osemvalcovej Tatry 603. Vybraní boli už aj dodávatelia náprav či bŕzd. Garant projektu však pod tlakom normalizácie musel svoju funkciu opustiť, a tak ostal Super Sport navždy len v podobe jedného jediného prototypu,“ spomína Stanislav Cinkl.
Stanislav Cinkl v 80. rokoch upravil jediný prototyp vozidla ŠKODA 110 SUPER SPORT na filmový model ŠKODA FERAT
S partiou spolupracovníkov kupé upravil pre potreby pokusu o pokorenie domáceho rýchlostného rekordu v triede vozidiel s malým objemom. Pre meranie bol zvolený úsek cesty v lese medzi Týnišťom nad Orlicí a Třebechovicami. „Pri jazde od Hradca Králové sme namerali 219 km/h, čo by znamenalo nový československý rekord. Avšak späť do Týniště sme dosiahli už len 212 km/h, takže priemer z oboch prejazdov na rekord nestačil.“
V roku 1973 išiel Cinkl s týmto prototypom v Klatovoch prológ Rallye Šumava. Rozhodne to pritom nebola jeho prvá skúsenosť so svetom rýchlych kolies, pretože v rely začínal ešte v roku 1965 ako spolujazdec. Neskôr si na báze sedanu ŠKODA 1000 MB postavil vlastnú „skákaciu tisícku“ a pretekanie na vlastnú päsť a vlastné náklady zanechal až v roku 1970. Rodinná kasa to už totiž neutiahla. Mimochodom k ľahko havarovanej „embéčke“, ktorú si upravil pre vtedy v Československu začínajúci autokros, sa dostal výmenou za vlastnoručne renovovaný motocykel LAURIN & KLEMENT CCD z roku 1904 odpredaný ŠKODA Múzeu.
ŠKODA FERAT
O svojom vzťahu k vozidlu ŠKODA 110 SUPER SPORT Stanislav Cinkl v ŠKODA Múzeu rozprával nad presláveným čiernym vozidlom FERAT. To vzniklo na začiatku 80. rokov modifikáciou jediného vyrobeného exemplára pôvodne svetlého kupé. Efektnú podobu hlavnej rekvizity filmového hororu Juraja Herza Upír z Feratu (premiéra 1. mája 1982) navrhol filmový výtvarník ocenený Oscarom a súčasne automobilový pretekár Theodor Pištěk. Stanislav Cinkl sa pri natáčaní niektorých scén krčil pod prístrojovou doskou, zatiaľ čo kamera zaberala „pretekárku“ za volantom – herečku Janu Břežkovú. V iných záberoch auto riadil on sám. Podľa scenára salo pretekárske vozidlo miesto benzínu čerstvú ľudskú krv a ostrému strihu cenzorov vtedy padli za obeť okrem iného príliš naturalistické zábery pravých dobytčích vnútorností, ktoré pod kapotu kupé naaranžoval svetoznámy animátor a režisér Jan Švankmajer.
Upravená ŠKODA 110 SUPER SPORT pri natáčaní filmu Upír z Feratu (1981)
ŠKODA 742 P „Obrtlík“
Koncom roku 1978 dostalo vývojové stredisko Česana urgentnú úlohu. Po krachu plánov na spoločnú produkciu automobilov s NDR bolo potrebné urýchlene vymyslieť inováciu pre predajovo stagnujúce vozidlá ŠKODA 105 a 120. Štyri referenčné prototypy mali byť postavené za pomoci čo najväčšieho počtu existujúcich súčiastok, a to s minimálnymi zdrojmi. To všetko počas troch mesiacov na začiatku roku 1979. Nakoniec sa ako najlepšie z nich ukázalo biele vozidlo s oficiálnym názvom ŠKODA 742 P, teda s predným pohonom. Interne si vyslúžilo prezývku „Obrtlík“. Pôvod prezývky je jednoduchý: pohonná jednotka aj so spojkou, prevodovkou a rozvodovkou sa oproti vtedajším sériovým vozidlám značky ŠKODA prudko otočila o 180° smerom dopredu. V Čechách sa tomu hovorí „ako na obrtlíku“. Radový štvorvalec sa tak ocitol pred prednou nápravou namiesto za zadnou.
ŠKODA 742 P „Obrtlík“
V uvoľnenej zadnej časti tak vznikol ľahko prístupný priestor pre 400 litrov batožiny. Pre národ víkendových chalupárov to bolo ako sen a navyše išlo o veľmi dobrú alternatívu východonemeckým Wartburgom, ktoré boli v tom čase populárne, avšak už zastarané. Išlo o jeden z „cinklfúzov“, ktoré na sklonku 70. rokov narýchlo pripravil skúsený technik z prototypovej dielne Stanislav Cinkl s bývalým pretekárom Miroslavom Fouskom. Toho pre jeho kreativitu a talent pre improvizáciu v továrni prezývali Nobel.
Stanislav Cinkl spomína na to, ako prototypy priviezli na predsedníctvo vlády do Prahy. Vtedajší premiér Lubomír Štrougal si ich osobne vyskúšal a Obrtlík označil za najvydarenejší. Veľkú rolu samozrejme zohral všeobecný nástup tejto koncepcie na západe i skutočnosť, že sa k nej priklonil aj Sovietsky zväz. Okrem Lady Samary išlo aj o pripravovaný malý záporožec, ktorého prototyp bol letecky dopravený do Prahy. Aviou ho potom doviezli na porovnávaciu akciu s prototypmi značky ŠKODA. Cinkl sa pri spomienke na to, ako si Štrougal z čela utieral pot, len usmieva. Zrejme ho vydesila predstava, že vo vtedy zvažovanej sovietskej licencii by mali produkovať motor skoro kompletne vyrobený z drahého elektrónu a nadšený nebol ani odbornosťou, ktorou disponovali v továrni v Záporoží. Následne vraj skočil za volant žltého škodováckeho Klasika, po polhodine sa vrátil, zašiel na niekoľko ďalších testovacích jázd a nakoniec vybral bieleho Obrtlíka. Koncepcia zvíťazila, ale uplatniť sa mala až v celkom novom vozidle, v neskoršom modeli FAVORIT. Obrtlík na báze zastaralého radu Š 742 teda síce poslúžil, ale výroby sa nikdy nedočkal. Neskôr zamieril do mladoboleslavského ŠKODA Múzea, kde je vo verejnosti prístupnom depozitári vystavovaný do dnešných dní. A to vo funkčnom stave.
Súvisiace príbehy
Media Box
12 obrázky
Zobraziť viac
Zobraziť menej