Nielen boj proti pískaniu
Práve na boji proti pískaniu sa dá ukázať, akou komplexnou záležitosťou je vývoj bŕzd. Brzda navrhnutá podľa parametrov pre dané vozidlo vznikne najskôr ako prototyp. Následne sa testuje na skúšobných stavoch, ktoré môžu odhaliť určitú náchylnosť k pískaniu. Potom sa všetko overuje v praxi. Napriek zažitej predstave totiž pískanie brzdy nemusí spôsobovať len dvojica doštička – kotúč, prípadne bubon – čeľusť.
„Pískanie je jednoducho výsledok rozvibrovania niektorého prvku na frekvenciu, ktorá umožní tomuto počuteľnému zvuku vzniknúť. Takto sa od brzdy môže rozvibrovať napríklad aj niektorý z prvkov zavesenia,“ vysvetľuje Klofec. Inžinieri potom vymýšľajú konštrukčné úpravy, ktoré majú tieto frekvencie čo najviac potlačiť. Niekedy podľa nich zafunguje napríklad zmena doštičiek, kde stačí pridať pliešok, ktorý zmení tuhosť doštičky a určité frekvencie utlmí. Inokedy je potrebné zmeniť tvar odliatku držiaka brzdy. Vždy ide o to, aby sa daná frekvencia utlmila ideálne tam, kde vzniká.
Ak pískanie bŕzd neustane samo, pomôže autorizovaný servis.
Na brzdách je podľa neho stále čo vylepšovať. Legislatíva napríklad okrem materiálov kladie dôraz aj na znižovanie emisií prachu z bŕzd, teda v podstate na zníženie ich opotrebenia. Vďaka pokroku vo vývoji materiálov možno neustále zvyšovať napríklad odolnosť bŕzd proti korózii, ktorá je veľkým nepriateľom ich správneho a komfortného fungovania. „Absolútnym riešením sú v tomto smere keramické kotúče, avšak to je pre sériovo vyrábané vozidlá cenovo nedostupná technológia. A nemyslím si, že sa z nej niekedy v budúcnosti bude môcť stať bežná záležitosť,“ vysvetľuje Klofec, prečo niektorá špičková technika nemá šancu časom „zľudovieť“.
ŠKODA OCTAVIA RS iV a jej výrazné brzdové strmene lakované v červenej farbe.