Z limuzíny hasičské auto a zasa späť
Táto Škoda Hispano-Suiza 25/100 KS z roku 1928 má zaujímavý osud. Začínala ako reprezentačné auto továrnika a následne ju pred zošrotovaním zachránila prestavba na hasičské vozidlo. Teraz sa dočkala renovácie a návratu k svojej niekdajšej kráse.
13. 4. 2023 ŠKODA SVETDo dnešných dní sa zachovalo len niekoľko kusov zo stovky vozidiel Škoda Hispano-Suiza vyrobených v rokoch 1926 až 1930. Medzi najatraktívnejšie patrí exponát Škoda Múzea nesúci výrobné číslo motora 1181. Podvozok s číslom 469 v Plzni dokončili 4. mája 1928. Renomovaná pražská karosáreň J. O. Jech následne 22. septembra 1928 kompletný automobil predala prosperujúcemu Spolku československých rafinérií cukru. Jeho prezident, priemyselník Robert Mandelík (1875–1946), používal automobil Škoda Hispano-Suiza do polovice 30. rokov.
Ako bolo v tom čase zvykom, staršie robustné podvozky s výkonným motorom umožňujúcim dosahovať vysoké rýchlosti zvykli byť po skončení aktívnej služby adaptované na hasičské vozidlá. Takýto osud postretol počas druhej svetovej vojny aj Mandelíkovo vozidlo. Zadná časť pôvodnej karosérie bola odstránená a nahradená lavicami pre prevoz mužstva. Kedysi reprezentačný automobil bol navyše vybavený ťažným zariadením pre prepravu hasičskej striekačky.
Vyslúžilú „hispánku“ pred zošrotovaním zachránila prestavba na hasičské vozidlo.
V 70. rokoch minulého storočia vtedy už historické vozidlo odkúpil slovenský zberateľ. Ďalší majiteľ, tentokrát z Prahy, v roku 1995 zahájil náročnú, desať rokov trvajúcu renováciu. Na pôvodnom podvozku s originálnou prednou časťou karosérie vznikla kreácia navrhnutá výtvarníkom Václavom Zapadlíkom (1943–2018), ktorá bola inšpirovaná pôvodným štýlom firmy J. O. Jech. Vozidlo následne zmenilo majiteľa ešte dvakrát.
Prvá renovácia z 90. rokov – konštrukcia Zapadlíkovej karosérie.
Pôvodná tvár
Do bezpečnejších vôd sa ojedinelý veterán s pohnutým osudom podarilo dokormidlovať v roku 2010, kedy sa stal súčasťou zbierok mladoboleslavského Škoda Múzea. To v auguste 2019 odštartovalo náročný reštaurátorský projekt opierajúci sa o dôkladné rešerše dobových materiálov a snažiaci sa o dôsledné uvedenie vozidla do pôvodnej podoby. Odborníci preštudovali archív plzenskej Škody uložený v Nepomuku, ale aj fotografie, filmové zábery a ďalšie dokumenty Mandelíkovej rodiny. Cieľom bolo uvedenie vozidla do pôvodnej podoby, a to veľmi dôsledne a do posledného detailu.
Zachránený model kedysi reprezentoval prezidenta prvorepublikového spolku cukrovarníkov Mandelíka.
Rodokmeň „hispánky“
V roku 1925 sa strategickým partnerom mladoboleslavskej automobilky Laurin & Klement stal strojársky a zbrojársky koncern Škoda, pričom v tomto plzenskom podniku hral prím francúzsky investor. Škoda stavila na civilnú výrobu, hlavne na automobily, ktoré navyše produkovala v kvalitných zahraničných licenciách. Typickou ukážkou bola práve Škoda Hispano-Suiza 25/100 KS, ktorá vychádzala z modelu H6B renomovanej firmy Hispano-Suiza vlastniacej výrobné závody vo Francúzsku a Španielsku (odtiaľ Hispano) a so švajčiarskym (Suiza) šéfkonštruktérom. V tajuplnom typovom označení 25/100 KS českého výrobku bol zašifrovaný výkon 25 koní, ktorý bol pre daňové účely vypočítaný podľa úradného vzorca. Za lomkou je skutočný výkon 100 koní (74 kW), ktorý bol dosahovaný už pri 1 600 otáčkach. Po konštrukčnej i estetickej stránke vskutku ušľachtilý 6,6-litrový šesťvalec s rozvodom OHC krátkodobo poskytoval až 135 koní (99 kW). Vyše dva metre vysoký a viac ako päť metrov dlhý kolos – záležalo na konkrétnej karosérii – umožnil zrýchliť na viac ako 120 km/h. Plzenská továreň nemala vlastnú karosáreň a viac ako polovicu karosérií tak pre ňu vyrobil závod v Mladej Boleslavi. Ďalšie autá „obliekli“ nezávislé podniky Aero, Brožík, J. O. Jech, Petera (súčasný závod Škoda Auto vo Vrchlabí), Pokorný & Beiwl či Uhlík.
Zásadné chyby neskrývala len samotná karoséria, z veľkej časti dostavaná v poslednom štvrťstoročí, ale napríklad aj motor. Na vine boli neodborné zásahy z minulosti, ktoré museli naprávať odborníci zo Škoda Múzea v spolupráci s externými kolegami. V roku 2019, po demontáži motora, sa vozidlo presťahovalo do dielne špecializovanej na renovácie historických karosérií vrátane nosných výdrev. Tvary zadných partií bolo potrebné upraviť, dvoje zadné dvere predĺžiť a oplechovať. Nasledovala výroba nových zadných blatníkov, postranných stúpačiek a nového oplechovania predných dverí.
Reštaurovanie sedadiel.
Počas roku 2020 nasledovala demontáž karosérie a jej lakovanie, usadenie na podvozok, úprava konštrukcie sklápacej strechy, výroba nových konštrukcií sedadiel, oprava a prelakovanie prístrojovej dosky. Postup prác nezastavila ani pandémia Covid-19. V roku 2021 prišlo na rad čalúnenie sedadiel a výroba intarzií. Pripomeňme, že ide o tradičné umelecké remeslo: skladanie a lepenie drevených dýh rôznych farieb a štruktúr, v danom prípade ozdobných prvkov dverí. Luxusná Škoda Hispano-Suiza však intarzie uplatnila aj nad bohato vybavenou prístrojovou doskou, ako aj na medzistene oddeľujúcej priestor pre šoféra so spolujazdcom a vzadu sediacimi cestujúcimi.
Profesionálni reštaurátori zo Škoda Múzea vozidlu po starostlivom preštudovaní archívnych podkladov vrátili pôvodnú podobu.
Plán prác bol dlhý a detailný. Bolo potrebné vyrobiť nový poťah strechy, ale rovnako tak kľučky dverí, ktoré boli vyrobené zo zachovaného atypického materiálu: ebenového dreva. Starostlivej renovácie sa dočkal aj štvorramenný volant, rovnako ako mechanicky ovládaná smerovka s otočnou podsvietenou šípkou, predchodca smerových svetiel – „blinkrov“. Mimochodom, koncom 20. rokov minulého storočia sa na povrchovú úpravu častí karosérie väčšinou nepoužíval chróm a prevažovalo pokovovanie niklom. Aj to bolo v priebehu renovácie opravené či obnovené.
Reštaurovanie intarzie na dverách.
Operácia „srdce“
Náročná bola aj renovácia motora, ktorá nakoniec zabrala tri roky. Aj tu museli odborníci napravovať množstvo dávnych hriechov a vysporiadať sa napríklad s následkami nie práve vydarenej opravy kľukového hriadeľa alebo veka bloku motora, ktoré bolo po neodbornej renovácii deformované a zoxidované.
Jeden z najexkluzívnejších európskych automobilov svojej doby, impozantný 6,6-litrový kúsok so zákazkovou karosériou od pražskej firmy J. O. Jech.
Diely motora prešli počas profesionálnej renovácie očistou, ložiská kľukového hriadeľa a ojníc boli odliate zo zliatiny, nové sú horné puzdrá ojníc. Ventily si vyžiadali zabrúsenie, aby presne dosadali do sediel a dobre tesnili. Opravený bol aj karburátor, nuž a opravy a vyčistenia sa dočkal aj celý olejový systém.
Čerešničkou na torte starostlivej renovácie sa stali verné repliky prvorepublikových registračných značiek Č-26.960. Vzhľadom k pôvodnému majiteľovi sa núka príslovie, že znovuzrodená „hispánka“ je ako z cukru. Samozrejme nie je na predaj a stane sa ozdobou veteránskych akcií i expozície mladoboleslavského Škoda Múzea.
Hispánka na Hrad!
Dodací list prvého z automobilov Škoda Hispano-Suiza nesie dátum 10. máj 1926 a jeho užívateľom nebol nikto iný ako československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Posledné exempláre z limitovanej stokusovej série českých „hispánok“ k zákazníkom (asi z tretiny zahraničným) zamierili v roku 1930.
