Laurin & Klement RK/M (1921): Obľúbené vozidlo grófa Kolowrata

› Model Laurin a Klement RK/M je jedným z mála zachovaných vozidiel svedčiacich o fúzii spoločnosti Laurin a Klement Mladá Boleslav s libereckou továrňou automobilov RAF, orientovanú na automobily pre majetnejšie vrstvy
› V roku 1921 vznikli z iniciatívy legendárneho pretekára Sašu Kolowrata-Krakowského na báze dvoch starších vozidiel typu RK športové špeciály Laurin & Klement RK/M
› Kolowratovo vozidlo RK/M sa zachovalo do dnešných dní a patrí medzi najcennejšie exponáty Národného technického múzea v Prahe

Bratislava, 8. apríla 2021 – Kreatívny podnikateľ Alexander „Saša“ Kolowrat-Krakovský stál nielen pri zrode rakúskeho filmového priemyslu, ale významnú stopu zanechal taktiež ako nadšený automobilový pretekár. Gróf Kolowrat-Krakovský stál za vznikom unikátnej prestavby pôvodného modelu Laurin & Klement RK, ktorý dnes patrí k najcennejším exponátom Národného technického múzea v Prahe. Spoločnosť Laurin & Klement získala predvojnový športový phaeton prevzatím libereckej automobilky RAF(Reichenberger Automobil Fabrik) a neskôr ho osadila novým výkonnejším motorom s objemom 4,7 l. Automobilka z Mladej Boleslavi tak stála za druhým, pretekárskym životom vozidla, ktoré dosiahlo početné úspechy na prvých športových podnikoch v novovzniknutom Československu.

Zaujímavú a dnes už pozabudnutú kapitolou z histórie automobilky Laurin & Klement predstavuje prevzatie libereckej značky RAF (Reichenberger Automobil Fabrik) zameranej na kusovú výrobu luxusných vozidiel. Jej zakladateľ, okrem toho aj jeden z prvých majiteľov automobilu v strednej Európe, barón Theodor von Liebieg, bol tiež súčasne členom správnej rady konkurenčnej mladoboleslavskej firmy Laurin & Klement. Toto spojenie sa ukázalo pre Liebiega veľmi strategické v momente, keď zistil, že nákladná produkcia modelov RAF začína byť pre jeho vlastný podnik finančne neúnosná. V roku 1912 sa teda dohodol s rastúcou a efektívnejšie vyrábajúcou automobilkou Laurin & Klement na prevzatí libereckej značky, ktoré bolo vzápätí posvätené mladoboleslavskou správnou radou.

Krátko pred predajom RAF sa von Liebiegovi ešte podarilo od firmy Daimler získať licenciu na výrobu bezventilových šupátkových motorov Knight, ktoré vo svojom čase patrili medzi progresívne konštrukcie. Tak sa do výrobného programu mladoboleslavskej firmy dostal model RK (RAF – Knight), čo bol prakticky nezmenený pôvodný typ libereckej značky RAF 18/50 HP. Zákazníkom bol ponúkaný od roku 1913 ako luxusný landaulet, teda automobil s polootvorenou karosériou, kde je otvárateľná časť strechy nad cestujúcimi v poslednom rade. Do roku 1915 opustilo výrobný závod v Mladej Boleslavi 116 automobilov Laurin & Klement RK v rôznych prevedeniach.

V roku 1913 bol postavený aj športový phaeton pre grófa Kolowrata. Vozidlo s hmotnosťou 1400 kg bolo poháňané štvorvalcom s objemom 4712 cm3, so šupátkovým rozvodom a výkonom 50 koní (36,8 kW). Lamelová spojka prenášala jeho krútiaci moment na štvorrýchlostnú prevodovku so štvrtým stupňom v priamom zábere. Vozidlo bolo odpružené pozdĺžnymi poloeliptickými perami. Malo riadenie so skrutkou a maticou, dve nožné brzdy na prevody (jednu pred prevodovkou, druhú za prevodovkou) a ručnú čeľusťovú brzdu na zadné kolesá. Alexander Kolowrat sa s vozidlom nielen úspešne zúčastnil Alpskej jazdy v rokoch 1913 a 1914, ale používal ho aj pre osobnú prepravu. Počas prvej svetovej vojny dal auto do armádnych služieb a v roku 1916 už mal najazdených úžasných 70 000 km bez väčšej poruchy.

To je ale iba jedna časť histórie pozoruhodného automobilu. Aj v tej druhej zohral zásadnú úlohu gróf Kolowrat, ktorý zostával aj po vojne akcionárom a priaznivcom mladoboleslavskej značky. Nebolo pre neho preto ťažké iniciovať továrenskú prestavbu svojho osemročného vozidla v podobe inštalácie nového pretekárskeho štvorvalcového motora s ventilovým rozvodom OHV, ktorý okrem nemalého objemu 4713 cm3 a výkonom 75 koní (55 kW) zaujal napríklad tiež zdvojeným magnetoelektrickým zapaľovaním. Vozidlo dostalo nové označenie RK/ M.

Kým štandardný model RK dosahoval maximálnu rýchlosť 90 – 100 km/h, „Kolowratova“ verzia OHV zvládala až 125 km/h. Nemožno sa čudovať, že inovované vozidlo žalo v prvej polovici 20. rokov s Františkom Svobodom za volantom početné úspechy na domácich pretekárskych tratiach. Okrem víťazstva v Medzinárodnej súťaži spoľahlivosti Československom 1921 a Medzinárodných automobilových pretekoch kúpeľných miest 1922 zaznamenal úspechy napríklad aj v pretekoch do kopca. Na Zbraslav – Jíloviště 1922 sa Sloboda umiestnil tretí a v pretekoch Schöber zvíťazil v triede do 5300 cm3.

Hoci Kolowratovo vozidlo prešlo v nasledujúcich dekádach čiastkovými opravami a úpravami, dočkalo sa nového tisícročia ako jeden z najatraktívnejších exponátov Národného technického múzea v Prahe. Jeho impozantné rozmery spolu s atraktívnym dizajnom, vzrušujúcou patinou a zaujímavou históriou mu v roku 2015 vyniesli zaslúžené víťazstvo v jednej z hlavných kategórií súťaže elegancie historických vozidiel na zámku Loučeň.