JUREŠ LÍŠKA: Pre najkrajšie zvuky Slovenska som musel ísť mimo svojej komfortnej zóny a do situácií, na ktoré by som ani nepomyslel
Fallgrapp môžete poznať ako slovenské hudobné zoskupenie, podmanivo spájajúce elektroniku s akustickými nástrojmi, sláčikovým triom a ženským vokálom. Žánrovo sa pohybuje na pomedzí štýlov ako organická elektronika, downtempo, trip hop a alternatívny pop. Kapela sa na hudobnej scéne objavila už pred viac než desiatimi rokmi ako projekt muzikanta a producenta Jureša Líšku. Už menej ľudí však vie, že tento talentovaný hudobník je zároveň hlavným aktérom aj v projekte „Najkrajšie zvuky Slovenska“, ktorý pripravil v spolupráci so Škoda Auto Slovensko.
14. 9. 2023 Životný štýl DOBRODRUŽSTVOV novom projekte Jureš prebrázdil našu krajinu v 100% elektrickom SUV Škoda Enyaq Coupé a objavil najkrajšie zvuky Slovenska v dokumente, aký u nás či vo svete nemá obdoby. Jureša sme sa preto opýtali niekoľko otázok súvisiacich nielen so samotným projektom, ale tiež o tom, aké boli chvíle strávené za volantom Škody Enyaq Coupé.
Zastavme sa najprv chvíľu pri vašej kapele. Keďže nejde o úplne tradičný a ľahko zaraditeľný projekt, kam by ste sa zaradili v rámci hudobných žánrov?
Snažím sa byť nadžánrový, počúvam od narodenia takmer všetko – od klasiky, až po rôzne experimentálne „noisové“ projekty. V každom žánri vidím inšpiráciu a tú sa snažím preniesť do svojej tvorby. Ale keď už mám nejakú škatuľku na seba použiť, tak sa mi páči organická elektronika.
Aké sú vaše hlavné hudobné vplyvy alebo inšpirácie?
Nemám momentálne žiadne. Snažím sa teraz počúvať čo najmenej hudby, aby som nebol až príliš ovplyvnený a bol viac sám sebou.
Súvisí to aj s projektom „Najkrajšie zvuky Slovenska“, kde ste nahrávali rôzne zvuky prírody po Slovensku? Bol tento projekt pre vás niečím výnimočný?
Tak minimálne to boli úplne iné podmienky, na aké som zvyknutý. Absolútnu väčšinu zvukov si nahrávam u seba v štúdiu. Tu som musel opustiť svoju komfortnú zónu a ísť niekedy do takých situácií, do ktorých by som sa možno nedostal ani v reálnom živote. 🙂
Namiesto štúdia ste v rámci lovu najkrajších zvukov navštívili hneď niekoľko lokalít. Ako prebiehal ich výber? Sú to miesta, ktoré ste už predtým poznali, alebo sú to pre vás úplne nové destinácie?
Mali sme vytipované určité miesta, ktoré sme poznali a vedeli, že sú zvukovo atraktívne. No niektoré miesta a zvuky sa nám podarilo nájsť úplnou náhodou, keď sme prechádzali naprieč Slovenskom.
Akým spôsobom a akým technickým vybavením ste zachytávali zvuky? Aký je ten váš „recept“ na úspešné zachytenie unikátneho zvuku?
Primárne som zvuk nahrával cez viacstopový rekordér Sound Devices MixPre-10, ale používal som aj menší, kompaktnejší a hlavne lacnejší rekordér od ZOOMu. Ten sa hodil pri extrémnejších podmienkach, napríklad pri plavbe na člne. Naozaj by som nechcel spadnúť do vody s tým drahým zariadením, preto padla voľba práve na tento kúsok. No a hlavne, keď ten rekordér ani nebol môj :). Mám jedno šťastie, že mám aj dobrých kamarátov, ktorí mi vedeli časť techniky zapožičať. Nahrávanie zvuku nie je totiž úplne lacná sranda a pri dobrom vybavení sa bavíme o vysokých cifrách. Pri atmosférach som využíval klasické stereo techniky nahrávania, pri konkrétnych zvukoch som používal svoj obrí Sennheiser MKH816. Ten je vynikajúci na nahrávanie aj z veľkej diaľky, keď chcete zachytiť napríklad nejaké zviera, ktoré by sa pri vašej blízkosti mohlo vyplašiť. Experimentovali sme aj s hydrafónom vo vode, priezorom pri snímaní elektromagnetického poľa a kontaktným Geofónom od Jonáša z LOMu. Mali sme so sebou naozaj veľmi zaujímavé a pre mňa objavné zariadenia, cez ktoré sme zrazu počuli prirodzené zvuky trošku inak.
Ktoré miesto alebo zvuk vás počas cestovania najviac prekvapil alebo zaujal?
Ozvena vo veľkom betónovom sile bola naozaj obrovská. Takú som doteraz nikdy nepočul. Znie úplne inak, ako ozveny v prírode, alebo rôznych chrámoch, kostoloch, pretože je to len veľký betónový kruh bez jediného výčnelku, kde sa zvuk šíri rovnomerne a bez prekážky.
Na roadtripe za najkrajšími zvukmi Slovenska vás sprevádzal elektromobil Škoda Enyaq Coupé. Ako ho hodnotíte v praxi? Čo (okrem ticha) vás na ňom najviac zaujalo?
Milujem zvuk, no ešte viac milujem ticho. Keď jazdím, chcem si užívať buď super hudbu, alebo byť úplne po tichu a sledovať krajinu vôkol. Jazda počas tripu tak bola pre mňa aj určitou formou meditácie a psychohygieny. Zároveň mám rád, keď je všetko intuitívne a čo najviac automatické, aby ma zbytočne pri jazde nevyrušovalo. A to Enyaq Coupé dokonale splnil.
Okrem toho som si tak trochu aj zaspomínal na naše prvé auto – Škodu 125. Po dlhej dobe som si totiž sadol do Škodovky a vynorilo sa mi kopec krásnych chvíľ z minulosti, no nie je to len o nostalgii. Zároveň som si totiž uvedomoval, že sedím v budúcnosti.
Takže to ticho bude jednoznačne vo vašom prípade jedným z hlavných benefitov.
Určite. Vďaka nemu si prírodu naokolo môžete naozaj vychutnať.
Aj keď ste „len sviatočný šofér“, vedeli by ste si predstaviť natrvalo presedlať na elektromobil?
Ja pevne verím, že si jazdenie na ňom ešte chvíľku užijem. Ja mám rád určitý komfort. Niekoho možno baví stále preraďovať, niečo niekde stláčať či počúvať otáčky motora, ja som naopak rád, že radiť nemusím, a že sa mi väčšina vecí spúšťa automaticky.
Ako vnímate význam elektromobilov pre životné prostredie a aký máte názor na ich výhody, ako je tichý chod či nulové emisie CO2?
Je to určite skvelé mať možnosť ísť takýmto dopravným prostriedkom do krásneho slovenského prostredia, a nezanechať za sebou viac škody a hluku, ako napríklad obyčajný chodec či cyklista. Samozrejme, k úplným nulovým emisiám a dopadom na životné prostredie nám to ešte chvíľku potrvá, ale verím, že je to otázka blízkej budúcnosti.
Ozaj, pri tých stovkách kilometroch za volantom. Máte nejaký najvtipnejší alebo možno najzaujímavejší zážitok z vašich ciest?
Určite naháňanie oviec. To som nikdy nerobil a neviem, či vôbec ešte niekedy budem. Bača mi povedal, že sa ma boja, ale keď sa zrazu oproti mne rozbehlo 100 oviec, tak to úplne nevyzeralo, že sa boja. Vtedy som bol skôr ja ten, čo sa bojí.
No a na záver sa natíska otázka pre nás, fanúšikov, či tento projekt a jeho zvukové zážitky ovplyvnia vašu budúcu hudobnú tvorbu.
Určite ma to ovplyvnilo natoľko, že som si nejakú techniku, s ktorou sme zvuky nahrávali, aj sám kúpil, pretože to bolo naozaj veľmi objavné. A hudba je tiež o objavovaní a experimentovaní. Ak sa doteraz o mne hovorilo, že robím organickú elektroniku, tak do budúcna bude aj vďaka nedávnym zážitkom na cestách a novým skúsenostiam možno ešte o niečo organickejšia.
